Dnes je: , čas:  

Tvorba webu

Podávanie Eucharistie malým deťom – dejinné súvislosti

   Iniciačné sviatosti – krst, myropomazanie, Eucharistia - sú sviatosti, ktoré človeka začleňujú do Cirkvi, jej života a do plného prežívania kresťanstva. Bežnou praxou v živote všetkých cirkví prvých storočí bolo neoddelené slávenie obradov iniciácie. Takéto slávenie iniciácie bolo vyjadrením toho, že také je aj jediné nerozdeliteľné dielo Otcovho a Synovho Ducha.

   Druhý vatikánsky koncil uisťuje, že východní katolíci „si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné litur­gické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú za­vádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vý­voj. Toto všetko majú teda s tou najväčšou vernosťou zacho­vávať východní kresťania sami, a preto si majú nadobudnúť čoraz väčšie vedomosti a čím dokonalejšiu prax v týchto ve­ciach. Ak sa však od nich nenáležite odchýlili vinou okol­ností alebo niektorých osôb, nech sa usilujú vrátiť k staro­otcovským tradíciám.“ (OE 6)

   Jednou z tradícii vlastnou našej Cirkvi, ku ktorej sa vraciame, bolo aj podávanie svätého prijímania malým deťom. Už od prvých kresťanských storočí sa Eucharistia podávala aj pokrsteným deťom, ktoré ešte nepristúpili k prvej svätej spovedi. Mnohí teológovia hovoria o tejto praxi, ktorá jestvovala vo všetkých miestnych cirkvách celého sveta bez ohľadu na tradíciu alebo obrad, že bola nielenže dovolená, ale považovala sa za nevyhnutnú.

   O prijímaní po krste učili svätí otcovia a učitelia Cirkvi: Justín Filozof (2. stor.), Origenes (3. stor.), sv. Cyprián z Kartága (3. stor.) a blažený Augustín z Hippo (3. - 4. stor.). Vo svojich dielach poukazovali na prijímanie detí, ktoré sa v starovekej Cirkvi konalo.

   Starobylé cirkevné dielo Apoštolské konštitúcie (4. stor.) ukazuje poriadok pri prijímaní eucharistie rôznymi kategóriami prijímajúcich, medzi ktorými sú aj deti: „Potom nech prijíma biskup, za ním presbyteri, diakoni, poddiakoni, čteci, speváci, askéti, a medzi ženami – diakonisy, panny, vdovy, potom deti a nakoniec všetok ľud po poriadku, s bázňou a nábožnosťou, bez šumu.“ (Apoštolské konštitúcie, VIII, 13.)

   Svätý Dionýz Areopagita (5. - 6. stor.) vysvetľuje, prečo je dôležité dávať prijímať malým deťom: „Kňaz podáva aj dieťaťu prijatie svätých tajomstiev, aby sa nimi nasýtilo a aby nepoznalo iný život okrem toho, ktorý vždy smeruje k božskému a toho, kto prijíma sväté tajomstvá, obracia k svätosti, upevňuje ho vo svätých návykoch a v posvätnej kráse ho privádza k dokonalosti pod vplyvom nábožného krstného rodiča.“

   Rímski biskupi, pápež Inocent I. (5. stor.), pápež Lev Veľký (5. stor.), pápež Gelázius (5. stor.) vo svojich listoch tiež píšu o potrebe dávať prijímať malým deťom.

   Počas 12. a 13. storočia sa na kresťanskom Západe prestala podávať Eucharistia pod spôsobom vína, ba viac, začalo postupné odlučovanie od prijímania vo všeobecnosti a formoval sa postoj k Eucharistii založený viac na adorácii a eucharistických pobožnostiach  ako na samotnom prijímaní. Dôsledkom bolo, že sa Eucharistia celkom prestala podávať aj malým deťom. Dôvodom k tomuto kroku bolo prijatie konceptu  o užívaní rozumu a veku rozvážnosti ako podmienky pre dôstojné prijímanie Eucharistie. Tento krok však možno považovať výlučne za pastoračný, ale nie za doktrinálny.

  Počas nasledujúcich storočí boli cirkvi latinskej tradície v tomto svojom novom prístupe osamotené. Avšak počas 17. a 18. storočia od podávania Eucharistie malým deťom upustili východné cirkvi zjednotené s Rímom, teda aj gréckokatolícka cirkev na území súčasného Slovenska. Dôvod nevyplýval z reálnych potrieb týchto cirkví, ale z túžby čo najviac sa podobať cirkvám latinskej tradície bez ohľadu na vlastné potreby a vlastnú tradíciu, keďže bol silný latinizačný vplyv so snahou o uniformitu katolíckej Cirkvi.

   Aby však nikto z kňazov, teológov, či veriaceho ľudu nemal pochybnosti o možnosti (ne)podávania Eucharistie malým deťom, v Inštrukcii na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, ktorú vydala Kongregácia pre východné cirkvi, sa píše, že ak je to nevyhnutné, východné katolícke cirkvi „musia zmeniť neskoršie zavedenú prax i právo všade tam, kde by obidvoje boli v nesúlade s tu nastolenými princípmi, hoci by išlo aj o zmeny rozhodnutí synôd alebo o vzdialenie sa od pokynov, ktoré boli vydané v rôznych obdobiach a z rôznych dôvodov kongregáciami Apoštolského stolca.“ (čl. 39)

  Ak teda dnes vidíme u východných cirkví zjednotených s rímskou cirkvou tendencie podávať Eucharistiu malým deťom, v nijakom prípade to nemôžeme hodnotiť ako pokus o zavádzanie novôt. Jedná sa však o úsilie vrátiť sa k vlastnej starobylej praxi pod vplyvom oficiálnych cirkevných dokumentov a z presvedčenia o správnosti a prospešnosti tohto kroku.

 

Nemáte oprávnenie aby ste mohli písať komentáre.Prosím prihláste sa!

Kde nás nájdete!

Telefón: 0903 771 596, 057 445 0654
Email: info@grkat-hanusovce.sk
Website: www.grkat-hanusovce.sk

Záhradná 655/60
Hanušovce nad Topľou
094 31

Správcovia stránky