Gréckokatolícka farnosť Hanušovce nad Topľou

"Krst, ktorým sme Božími deťmi, a Eucharistia, ktorá nás zjednocuje s Kristom, sa musia premietnuť do života. Uživotniť v postojoch, správaní, gestách a životných voľbách. Milosť obsiahnutá vo veľkonočných sviatostiach predstavuje nesmierny potenciál osobnej bytostnej obnovy aj obnovy života rodín a spoločenských vzťahov. Ale všetko prechádza ľudským srdcom: ak sa otvorím pre dotyk milosti vzkrieseného Krista a ak mu dovolím zmeniť nejakú moju nedobrú vlastnosť, škodlivú pre mňa i pre druhých - vtedy umožňujem Kristovmu víťazstvu zakoreniť sa v mojom živote so stále blahodarnejším ovocím. Toto je moc milosti. Bez nej nezmôžeme nič." (Raduj sa nebies Kráľovná, 1. 4. 2013)

"Zmŕtvychvstanie. Aký zmysel má pre nás táto udalosť? Znamená, že Božia láska je mocnejšia ako zlo i ako samotná smrť; že Božia láska môže premeniť náš život a dať zakvitnúť púšti v našom srdci. Boh túži rozšíriť túto dobrú správu: "Ježišovým zmŕtvychvstaním ti svitla nádej. Už nie si pod vládou hriechu a zla. Zvíťazila láska, zvíťazilo milosrdenstvo!" (Urbi et Orbi 31. 3. 2013)

"Fiodor Michajlovič Dostojevskij vo svojom diele Idiot dáva svojmu hlavnému hrdinovi kniežaťu Myškinovi, stojacemu pred obrazom Krista v hrobe od Hansa Holbeina mladšieho, tieto slová: "Ten obraz by mohol niekoho obrať o vieru." Obraz totiž veľmi naturalisticky vykresľuje deštruktívne účinky smrti na Kristovom tele. A predsa práve rozjímaním o Ježišovej smrti sa viera posilňuje a dostáva prenikavé svetlo, keď sa javí ako viera v jeho nezlomnú lásku k nám, schopnú podstúpiť smrť, aby nás spasila. V túto lásku, ktorá necúvla pred smrťou, aby prejavila ako veľmi ma miluje, je možné veriť. Jej totálnosť víťazí nad každým podozrením a umožňuje nám plne sa zveriť Kristovi." (Encyklika Lumen Fidei, 16)

"Kríž nie je o porážke a zlyhaní. Paradoxne vypovedá práve o tej smrti, ktorá znamená život a ktorá plodí život. Pretože vypovedá o láske vteleného Boha – a láska nielenže nezomiera, ale premáha zlo i smrť. Kto dovolí, aby sa naňho zahľadel ukrižovaný Ježiš, bude obnovený ako nové stvorenie. Tu teda začína všetko, v skúsenosti premieňajúcej milosti a nezaslúženej lásky, darovanej nám napriek všetkej našej hriešnosti. Vďaka Pane za tvoju trpezlivosť!" (Homília 4. 10. 2013)

"Je tu Pánov príklad: on, zo všetkých najvýznamnejší a najdôležitejší, umýva druhému nohy, pretože ten medzi nami, čo stojí najvyššie, musí byť v službe ostatným. Nie je toto znamenie veľmi symbolické? Lebo umytie nôh znamená: som ti k službám. Nejde o konkrétny každodenný úkon umývania nôh, ale symbol vzájomnej pomoci jedného druhému, pomoci vykonanej zo srdca, v duchu radostne prijatej povinnosti. Aj ako kňaz a ako biskup musím byť pripravený, aby som vám slúžil." (Homília 28. 3. 2013)

"Čo dnes znamená pre nás i pre Cirkev, že sme učeníkmi Ježiša - Božieho baránka? Znamená to veľkú námahu. Vymeniť zlobu za nevinnosť, silu za lásku, pýchu za pokoru, prestíž za službu. Byť učeníkmi znamená nežiť ako v obliehanej pevnosti, ale ako v otvorenom, pohostinnom a solidárnom meste, postavenom hore na kopci. Znamená to nezaujímať uzavreté postoje, ale ponúkať evanjelium všetkým, dosvedčujúc, že život nasledovania Krista nás činí slobodnejšími a radostnejšími." (Anjel Pána 19. 1. 2014)

"Judášov egoistický postoj izolovaný vo vlastnej osamelosti prerástol až do zradenia Ježiša. Kto miluje, dáva život ako dar. No osihotený a stále väčší egoista, ustráchaný o vlastný život, končí ako naďalej osamelý zradca. Nikdy však nie je sám ten, kto svoj život daruje z lásky: vždy zostáva súčasťou komunity, rodiny. Ten, kto svoje svedomie uzavrie do vlastného egoizmu, ho napokon celkom stratí. Tak dopadol Judáš, modloslužobník pripútaný k peniazom. Aj kresťan, ktorý sa začne vyčleňovať, odčleňuje aj svoje svedomie od vnímania spoločenstva, od vnímania Cirkvi, od lásky, ktorú daroval Ježiš. No ako hovorí Ježiš, kresťan, ktorý obetuje svoj život a stratí ho, nájde ho a nájde ho vždy odznova, nájde ho v plnosti. Bol to diabol, kto vtedy opanoval Judášovo srdce. Musíme to vysloviť: " satan je zlý platca! Vždy nás podvedie. VŽDY!" (Homília 14. 5. 2013)

"Ježiš nepovedal Judášovi: "Si obyčajný zlodej!". Trpezlivo a s láskou sa ho snažil pritiahnuť k sebe. Veľký týždeň je príležitosťou myslieť na Božiu trpezlivosť, menovite na Pánovu trpezlivosť s našimi slabosťami a hriechmi. Potvrdením nekonečnej Božej trpezlivosti voči človeku je Ježišova nekonečná trpezlivosť voči Judášovi. Teraz myslime iba na toto: na osobný vzťah k Ježišovi, na jeho trpezlivosť so mnou na ceste môjho života. Potom zo srdca vyjadríme jediné slovo: Vďaka! Vďaka, Pane, za tvoju trpezlivosť! (Homília 25. 3. 2013)"

"Skúsenosťou svätého Pavla bolo nesenie pokladu viery v hlinenej nádobe. O túto skúsenosť sa delí s nami všetkými, ponúka tento svoj pohľad aj nám ostatným. Neľaká sa pohľadu na hlinenú nádobu, veď poklad nesený v nej spočíva na Ježišovi Kristovi: od Neho prichádza odvaha, smelosť a apoštolská horlivosť." (Posolstvo 25. 2. 2004)

"Aj my sme ten zástup z Evanjelia, Pán aj nám ticho vysvetľuje tajomstvo Eucharistie. A vždy znovu nám opakuje, že nasledovať ho znamená vyjsť zo seba a zmeniť ponímanie svojho života nie ako vlastníctva, ale ako života darovaného Bohu a ľuďom. Eucharistia nás vedie od bytia masy k bytiu spoločenstva, od anonymity k osobnému zdieľaniu. Eucharistia je sviatosťou zdieľania, ktorá nás vyvádza z individualizmu do putujúceho spoločenstva."(Homília 30. 5. 2013)