Martin Antuš
Venujem sa fotografovaniu a tak trochu tvorbe web stránok.
Veľký utorok
Veľký pondelok
V textoch bohoslužieb Veľkého pondelka je možné nájsť paralelu medzi Starým a Novým zákonom. Porovnáva sa tu starozákonná udalosť, v ktorej Jozefovi bratia, synovia Jakuba, predali Jozefa z veľkej závisti nad jeho múdrosťou do Egypta. Jozef je v tejto udalosti predobrazom Ježiša Krista, ktorého takisto vlastní neprijali a zo závisti nad jeho múdrosťou a silou zázrakov Ho dali zabiť. Ale tak ako Jozef stal sa vládcom Egypta, aj Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou a nad každým hriechom . Vládne nad celým svetom, ľudomilne nás obdarúva tajomnou pšenicou a kŕmi nebeským chlebom - svojím životodarným telom.
Evanjelium na Liturgii vopred posvätených darov – Mt 24,3-35 – hovorí o konci sveta.
Veľký týždeň
Posledný týždeň pred Paschou je zasvätený spomienke na posledné dni pozemského života nášho Spasiteľa, jeho strasti, smrti a pochovania. A preto sa aj nazýva strastným. Taktiež tento týždeň nazývame Veľkým, pre tie všetky udalosti, ktoré sa počas týchto dní uskutočnili.
V prvé tri dni veľkého týždňa si Cirkev pripomína udalosti, ktoré majú veľmi blízky vzťah k strastiam Kristovým. Tieto udalosti sú s bázňou spomínané svätou Cirkvou v tie isté dni, v ktoré sa aj naozaj stali. Sú spomienkou na posledné prebývanie Ježiša Krista v Jeruzaleme. Počas týchto dní sa slúži Liturgia vopred posvätených darov. Zvláštnosťou týchto liturgií je to, že na každej z nich sa okrem predpísaných zvyčajných čítaní číta aj evanjelium.
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa
Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema
Od prvých storočí slávi Východná Cirkev pamiatku vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema v nedeľu pred Paschou.
Na základe niektorých svedectiev z 3.-4. storočia, zhromaždili sa kresťania popoludní na Kvetnú nedeľu na Olivovej hore na ďalšiu pobožnosť. Tá sa zakončila čítaním evanjelia o slávnostnom vstupe Ježiša do mesta. Utvoril sa sprievod z Olivovej hory do mesta. Biskup predstavoval Ježiša Krista (sám sedel na osliatku), veriaci mali v rukách palmové vetvičky, celok takto predstavoval triumfálny sprievod Ježiša Krista. Spoločne išli do Baziliky Božieho hrobu, kde sa modlili večiereň. V túto nedeľu sa svätia ratolesti (niekde sú to palmové listy alebo brezové prútiky).
Zvyk používať a svätiť tieto časti drevín sa vyvinul zo samotnej symboliky vchodu Ježiša Krista do Jeruzalema. Medzi 6. a 7. storočím prebrala Západná Cirkev Kvetnú nedeľu pod názvom Palmová nedeľa, počas ktorej sa tiež ujal zvyk svätiť ratolesti a konať sprievody na pamiatku vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema.
Svätý Veľký pôst
Svätý Veľký pôst, nazývaný tiež štyridsiatnica, je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva.
História Veľkého pôstu má dlhú a bohatú tradíciu. Siaha až do apoštolských čias. Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana. Už apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst. Podľa svedectva sv. Ireneja to bol prvý zárodok dnešnej štyridsiatnice. V tom čase sa organizoval v dvoch dňoch, a podľa tohto svedectva niekde trval deň, dva, a niekde 40-hodín. V poapoštolských časoch sa Cirkev v druhom a treťom storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom. V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý my nazývame strastný. Na konci tretieho storočia trvá Veľký pôst už 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo, ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V jednom zo svojich listov (340) píše nasledovné_: „Povedz bratom, že keď celý svet zachováva 40 denný pôst, v Egypte nech sa nedajú vysmiať za to, že sa budú zabávať“.
Aj my prežívame Veľký pôst. Pôstne obdobie je v dnešnej dobe katechézou Cirkvi, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Kristovo utrpenie prinieslo ľudstvu spásu a riešenie ľudskej biedy a utrpenia. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.
Nech je pre každého z nás obdobie Veľkého pôstu časom milosti a posvätenia.
Kontakt
Gréckokatolícka cirkev
farnosť Hanušovce nad Topľou
|
Farnosť: |
Farár:
|
|
Poštový kontakt: Záhradná 655/60
Hanušovce nad Topľou
Tel:
|
Farár farnosti: ThDr. Miroslav Iľko, PhD.
Mobil: |
|
E-mail: |
E-mail: |
Pavol Peter Gojdič
Pavol Peter Gojdič sa narodil v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Študoval teológiu v Prešove a Budapešti. V roku 1911 bol vysvätený za kňaza a pôsobilv Cigeľke a v Prešove. 20. júla 1922 vstúpil do monastiera baziliánov na Černečej Hore pri Mukačeve, kde prijal rehoľné meno Pavol.
V roku 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. 7. marca 1927 bol ustanovený za titulárneho biskupa harpašského. Za biskupa bol vysvätený 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klimenta v Ríme. V roku 1939 bol vymenovaný aj za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. 8. augusta 1940 bol v Prešove intronizovaný za sídelného prešovského biskupa a 15. januára 1946 bola potvrdená jeho právomoc nad gréckokatolíkmi na území celého Československa.
Keď sa po roku 1948 KSČ podujala po vzore ZSSR zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, bol vladyka Gojdič počas proticirkevnej akcie tzv. „Prešovský sobor“ 28. apríla 1950 zatknutý a internovaný a súčasne bola administratívne zrušená aj gréckokatolícka cirkev.
Vo vykonštruovanom procese odsúdili Gojdiča spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom pre vlastizradu na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob bol označený iba číslom 681.
4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného.
Pri príležitosti 7. výročia vzniku Slovenskej republiky bolo na návrh Vlády SR biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam.
27. januára 2008 mu Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých pri pamätníku Jad va-Šem udelila čestný titul Spravodlivý medzi národmi.
Gréckokatolícka cirkev slávi sviatok blaženého hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča 17. júla.
Z histórie farnosti
Gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou vznikla odlúčením z farnosti Remeniny 1.2.2000. Zakladajúcu listinu podpísal o. biskup Ján Hirka, vtedajší prešovský eparcha.
Gréckokatolícki veriaci začali praktizovať bohoslužby v svojom obrade 21.11.1999.
Do farnosti Hanušovce nad Topľou jurisdikčne patrí aj ďalších 6 obcí (Bystré, Hermanovce, Radvanovce, Medzianky, Petrovce a Pavlovce) a počet veriacich vo farnosti je 410!
V júli 2001, na základe stavebného povolenia, boli započaté práce na stavbe nového chrámu, ktorého základný kameň pol posvätený 9.12. 2001. Chrám bol zasvätený blaženému biskupovi mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi.
Vďaka nadáciám PRO DOMO DEI, KIRCHE IN NOT a obetám veriacich gréckokatolíckej farnosti Hanušovce nad Topľou sa gréckokatolíci v Hanušovciach dočkali nového chrámu a 3. august 2003 bol dňom, kedy prešovský eparcha Mons. ThDr. Ján Babjak SJ počas slávnostnej liturgie posvätil novopostavený chrám.
Existencia gréckokatolíckeho spoločenstva výraznou mierou prispela aj k ekumenickému dialógu, čo je možné vidieť aj z akcií, organizovaných jednotlivými cirkvami v Hanušovciach nad Topľou.
21. november 2010 bol ďalším významným dňom našej farnosti, kedy Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, už ako prešovský arcibiskup, posvätil nové pastoračné centrum. Toto nové farské centrum, zasvätené tiež biskupovi P.P. Gojdičovi, bolo postavené vrámci Programu Iniciatívy spoločenstva INTERREG III/A Poľsko – Slovenská republika, keď sa našim družobným partnerom stala Gmina Nozdrzec. Vďaka tomuto projektu a nasledujúcim aktivitám sa začala spolupráca medzi obidvoma partnermi projektu, ktorého výsledkom je už dvojnásobné stretnutie rodín z miest.
5. júna 2005 sa začali pravidelné bohoslužby pre gréckokatolíkov aj v obci Bystré, ktorá je filiálnou obcou farnosti. Bohoslužby sa praktizujú v rímskokatolíckom Pastoračnom dome - Kolónii. Existencia gréckokatolíckych veriacich v obci Bystré nie je novodobá záležitosť.
Ak si zoberieme historické štatistiky, tak už z roku 1749 existujú archívne dokumenty, v ktorých sa píše, že v tomto roku bolo v obci evidovaných 163 gréckokatolíkov, čo bolo najviac v Bystrom (evanjelikov a.v. 162, rímskokatolíkov 119...). V roku 2001 sa ku gréckokatolíckemu obradu prihlásilo 148 veriacich. Podľa najnovšieho sčítania je v Bystrom 195 gréckokatolíkov.
Život gréckokatolíckych veriacich však nie je obmedzený iba na bohoslužby. Veriaci sa zúčastňujú mnohých iných aktivít vrámci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, organizujú výlety, tábory pre deti, či púte. Po šiestich rokoch novodobej existencie možno smelo konštatovať, že gréckokatolícka cirkev je už plne etablovanou cirkvou v obci Bystré a stala sa súčasťou jej života.
Roky totalitného režimu, roky likvidácie, prenasledovania gréckokatolíckej Cirkvi mali za následok strácanie autentickosti a odklon od starootcovských tradícií. Častá konfrontácia s rímskou bohoslužbou v tomto období, mala za následok odsúvanie, ba dokonca odbúravanie východných zvláštností bohoslužobného života. V náväznosti na to, sv. otec Ján Pavol II. v dekréte o východných cirkvách Orientalium Ecclesiarum vyslovil zaujímavú myšlienku: „Nech všetci východní kresťania vedia a sú presvedčení, že si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a spôsob života a že sa nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. Toto všetko majú teda s najväčšou vernosťou zachovávať východní kresťania sami, a majú si nadobudnúť čoraz väčšie vedomosti a čím dokonalejšiu prax v týchto veciach. Ak sa však od nich nenáležite odchýlilia vinou okolností alebo niektorých osôb, nech sa usilujú vrátiť k tým tradíciám.“
Pochopiteľne, že nemusí byť pre človeka ľahké zistiť po mnohých rokoch, že patrí do inej cirkvi, ako si doteraz vo viere myslel. Ešte náročnejšie môže byť preňho pochopiť svoj vlastný obrad a začať ho praktizovať v každodennom živote. Zachovanie a rozvíjanie vlastného obradu je však morálnou povinnosťou veriacich, v našom prípade osobitne gréckokatolíkov, voči svojim otcom, ktorí za vernosť Katolíckej cirkvi neraz obetovali aj svoj vlastný život.
Je preto naozaj veľmi potešujúce, že sa mnoho ľudí, či už v Hanušovciach nad Topľou, v Bystrom alebo v iných obciach vôbec, vrátilo k svojim tradíciám a koreňom aj vďaka byzantskému obradu, ktorý je už trvalou súčasťou tohto regiónu.
Vitajte na našej stránke
Vitajte na internetovej stránke Gréckokatolíckej farnosti Hanušovce n/T.!
Rozhodli sme sa aj my takouto formou oslovovať ľudí a informovať ich o živote nášho farského spoločenstva.
Dnes je už bežným javom, že sa internet využíva vrámci Cirkvi nielen ako zdroj informácií, ale aj ako jedna z možností ohlasovania viery.
