Gréckokatolícka farnosť Hanušovce nad Topľou

   Svätý Veľký pôst

   Svätý Veľký pôst, nazývaný tiež štyridsiatnica, je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva. História Veľkého pôstu ma dlhú a bohatú tradíciu. Siaha až do apoštolských čias. Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana.

   Už apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst. Podľa svedectva sv. Ireneja , to bol prvý zárodok dnešnej štyridsiatnice. V tom čase sa organizoval v dvoch dňoch, a podľa tohto svedectva niekde trval deň, dva, a niekde 40-hodín.

   V poapoštolských časoch Cirkev v druhom a tretom storočí sa začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom. V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V jednom zo svojich listov (340) píše následovne: „Povedz bratom, že keď celý svet zachováva 40 denný pôst, v Egypte nech sa nedajú vysmiať za to, že sa budú zabávať“.

   Pôst v prvý deň Veľkého pôstu

   Na prvý deň Veľkého pôstu, ako aj na Veľký piatok, je predpísaný prísny pôst! Čo znamená tento prísny pôst?

   V tento deň je predpísaný pôst – t.j. len raz za deň sa najesť dosýta, raz-dva razy okrem toho je dovolené menšie občerstvenie. Ďalej je zdržanlivosť od mäsa a mlieka!

  Ak sa stravujete v spoločných jedálňach a tam sa pôst začína až stredou (Popolcovou u rímskokatolíkov), môžete si aj vy pôst z pondelka vykonať v stredu!

   Okrem toho v každú stredu a piatok Veľkého pôstu je predpísaná zdržanlivosť od mäsa. 

  Pôsty zaväzujú od dovŕšenia 14. do začatia 60. roku života. Chorí, kojace matky, ľudia ťažko pracujúci, ďaleko cestujúci, spoločne sa stravujúci a pod. sú oslobodení od príkazu pôstu.

  Pri rodinných alebo podnikových slávnostiach môže dišpenzovať od pôstu duchovný správca farnosti.

   Bohoslužby vo Veľkom pôste

  Veľký pôst sa vyznačuje aj svojou bohoslužbou. Pôstna bohoslužba sa líši od zvyčajných bohoslužieb tým, že je v nej viac modlitieb a modlí sa viac žalmov a číta sa väčšie množstvo čítaní zo Starého zákona. Podstatou týchto bohoslužieb je veľký duch pokánia a ľútosti nad hriechmi. 

  V priebehu Veľkého pôstu sa v piesňach vyzdvihuje mýtnikova pokora, ktorá je opakom farizejovej pýchy a samochvály. Čo je ale potom skutočný pôst? V liturgických textoch Veľkého pôstu nachádzame  odpoveď, že je to predovšetkým vnútorné očistenie. „Posťme sa verní od pominuteľných jedál a škodlivých vášní, aby sme získali život od Božieho Kríža a aby sme sa s rozumným lotrom vrátili do otcovského domu.“ Je to tiež návrat k láske a boj proti „narušenému životu“, proti nenávisti, nespravodlivosti a závisti.

   „Bratia, postiac sa telesne, posťme sa aj duchovne. Vzdajme sa každého záväzku neprávosti. Hladným dajme chlieb a tých, ktorí sú bez strechy nad hlavou, privítajme v našich domoch: aby sme mohli prijať od Krista Boha veľkú milosť.“

    Liturgia vopred posvätených darov 

   Charakteristickou bohoslužbou pôstneho obdobia je Liturgia vopred posvätených darov. Ako už naznačuje samotné pomenovanie liturgie, tá sa odlišuje od liturgie svätého Jána Zlatoústeho a liturgie svätého Bazila Veľkého tým, že sa na nej podávajú sväté dary premenené predtým. Preto na tejto liturgii nie je proskomídia a ani samotné premenenie.

   Pre Východ bolo typické neslávenie Eucharistie v dňoch Veľkého pôstu, okrem sobôt a nedieľ, ktoré nemajú v liturgii pôstny charakter. Táto prax  liturgického slávenia v pôstnom období na jednej strane, ako aj túžba veriacich pristupovať aj po tieto dni k eucharistickému prijímaniu na strane druhej, podnietili vývoj osobitnej bohoslužby, pri ktorej môžu veriaci pristúpiť na sväté prijímanie.

   Postupom času sa začína formovať nová malá bohoslužba (na spôsob a štýl svätej liturgie), v rámci ktorej sa umiestnilo aj prijímanie. O bohoslužbe s názvom Liturgia vopred posvätených darov a jej štruktúre svedčia historické pramene zo 7. a 8. storočia.

   Svätá liturgia vopred posvätených darov je jednou z najkrajších bohoslužieb Východu. Zároveň je vlastne neustálym pozvaním k častému prijímaniu Eucharistie. Je to hlas znejúci z lona prvých storočí, zo živej tradície Kristovej Cirkvi. A tento hlas nám neustále opakuje, že kresťan nemôže žiť život v Kristovi, ak nebude neustále obnovovať svoju jednotu s Ním prostredníctvom prijímania jeho Tela a Krvi.

   Zádušné soboty

   Na Východe je zaužívaná obyčaj spomínať na zomrelých na tretí, deviaty a štyridsiaty deň po smrti. Spomienka znamená pobožnosť za zomrelého – liturgia, panychída, parastas. Jednotlivé dni (čísla) majú aj symbolický význam. 3 – symbolizuje, že zosnutý veril v Ježiša Krista, ktorý zomrel a tretieho dňa vstal zmŕtvych a tiež, že mal tri božské čnosti: vieru, nádej a lásku; 9 – znamená, že v spomienke prosíme Boha, aby prostredníctvom nebeských zástupov udelil zosnulým miesto v nebi na miesto padlých anjelov; 40 – symbolizuje 40 dní pôstu Ježiša Krista a jeho 40-denné prebývanie na zemi po jeho vzkriesení.

   Cirkev pozýva počas sobôt Veľkého pôstu (2., 3. a 4. pôstna sobota) k všeobecnej spomienke na všetkých zosnulých. Sobota bola na tento účel vybratá z niekoľkých dôvodov:

1. Pán Boh si v sobotu odpočinul po stvorení sveta.
2. Ježiš Kristus v sobotu odpočíval v hrobe. Sobota sa tak stala symbolom večného pokoja, spoločenstva s Bohom a večného šťastia v Bohu.
3. Vo Veľkom pôste sa bohoslužby konali len v sobotu a v nedeľu. Zomrelí, aby neostali dlhší čas bez pomoci.

   Využime aj my tento čas a modlime sa za našich zosnutých, aby ich Boh obdaril pokojom na mieste svetla, blaženosti a pokoja, kde nieto bolesti, zármutku ani stonania.