Svätý Veľký pôst, nazývaný tiež štyridsiatnica, je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva.
História Veľkého pôstu má dlhú a bohatú tradíciu. Siaha až do apoštolských čias. Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana. Už apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst. Podľa svedectva sv. Ireneja to bol prvý zárodok dnešnej štyridsiatnice. V tom čase sa organizoval v dvoch dňoch, a podľa tohto svedectva niekde trval deň, dva, a niekde 40-hodín. V poapoštolských časoch sa Cirkev v druhom a treťom storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom. V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý my nazývame strastný. Na konci tretieho storočia trvá Veľký pôst už 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo, ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V jednom zo svojich listov (340) píše nasledovné_: „Povedz bratom, že keď celý svet zachováva 40 denný pôst, v Egypte nech sa nedajú vysmiať za to, že sa budú zabávať“.
Aj my prežívame Veľký pôst. Pôstne obdobie je v dnešnej dobe katechézou Cirkvi, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Kristovo utrpenie prinieslo ľudstvu spásu a riešenie ľudskej biedy a utrpenia. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.
Nech je pre každého z nás obdobie Veľkého pôstu časom milosti a posvätenia.
