Gréckokatolícka farnosť Hanušovce nad Topľou

Zvýraznenie úlohy rodiny pri odovzdávaní viery

Podrobnosti

Kategória: Naša farnosť

Uverejnené: streda, 05. júl 2017, 14:05

   Rodina je jedno z najcennejších bohatstiev ľudstva, hodnota, ktorú treba chrániť a rozvíjať. Od toho, aká je rodina sa odvíja obraz spoločnosti. Neoceniteľným poslaním rodiny je pomáhať deťom dosiahnuť plnú ľudskú veľkosť v podobnosti s Kristom.

   V Katechizme katolíckej Cirkvi čítame, že rodina je„prvou školou kresťanského života              a „školou plnšej ľudskosti“. Tu sa človek učí trpezlivosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkodušnému a opätovnému odpúšťaniu a najmä uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho života“ (KKC 1657).

   Kresťanská rodina je v prvom rade taká rodina, ktorá žije z viery. Rodina žije vierou, ak v jej strede prvé miesto patrí Bohu. Veriaca rodina nežije len prítomnosť, ale má zameranie na večný život. Preto okrem pozemských a časných záujmov, ako je zabezpečovanie každodenných životných potrieb, chleba, oblečenia, bývania, túži aj po duchovných hodnotách. Viera v rodine, to je aj rešpektovanie Božieho poriadku, úprimná snaha riadiť sa Božou vôľou a zachovávať jeho prikázania. Ďalším znakom kresťanského života rodiny je nádej. Rodina žije nádejou, ak bezhranične dôveruje Bohu a počíta s jeho pomocou. Kresťanská rodina sa nespolieha iba sama na seba a na svoje schopnosti. Nádej v rodine znamená preniesť na Boha všetky svoje starosti a žiť vo vedomí Božej prozreteľnosti. Výrazom takejto nádeje je modlitba v rodine. Rodinná modlitba nielenže živí nádej a dôveru v Boha, ale v nej  človek zakúša duchovné puto, ktoré napomáha pri vytváraní osobného vzťahu členov v rodine. Tento vzťah sa prejavuje v láske. Láska je podstatný prvok, bez ktorého nemôže byť reč o kresťanskej rodine. Je to láska nadprirodzená, ktorou sa členovia rodiny milujú v Bohu a pre Boha. O tomto najdôležitejšom znaku povedal Pán Ježiš tieto významné slová: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“. ( Jn 13,25)

   Viera, nádej a láska sú hlavné znaky kresťanskej rodiny a najdôležitejšie hodnoty pre rodinný život. Dávajú zmysel a vnútorný rozmer rodinnému životu. Od ich stupňa a kvality sa v priamej úmere odvodzuje aj kvalita kresťanskej rodiny. Tieto čnosti však majú svoje miesto a význam aj v neúplnej rodine, pretože práve viera, nádej a láska napomáhajú budovať rodinu v plnosti s Bohom.

   Jednou z dôležitých skutočností v rodine je kresťanská výchova v nej. Prvým predpokladom kresťanskej výchovy v rodine však musí byť živá účasť rodičov na živote cirkvi. Kresťanská výchova nie je len zvestovaním kresťanských právd, sprostredkovanie špecifických kresťanských postojov, alebo nácvik správania sa v duchovnom  živote. Jej hlavným cieľom musí byť výchova k viere.

   Rodičia majú deťom vytvoriť také detstvo a prostredie výchovy, v ktorom by sa neustále utvrdzovali v slobodnom prijatí viery. Pre svoje deti sa majú stať prvými ohlasovateľmi Evanjelia. V rodine sa majú deti prvýkrát stretnúť so Svätým písmom a tak spoznať správny obraz Boha a jeho lásky. V rodinnom spoločenstve nesmie chýbať modlitba. Dieťa sa má naučiť modliť sa čo najskôr, podľa svojich schopností. Deti musia v modlitbe rásť, lebo modlitba nie je iba záležitosťou nedele, ani ozdobný prívesok na veľké sviatky v roku, ale náplňou nášho života. Rodina, ktorá sa modlí, zaiste dosiahne úspech pri dozrievaní života z viery u detí.

   Ďalším dôležitým momentom v náboženskej výchove je pravidelná účasť na bohoslužbách, hlavne v nedeľu a prikázané sviatky. S tým samozrejme súvisí aj časté prijímanie sviatostí. Rodič nikdy nesmie zabúdať, že i v tejto oblasti je pre dieťa vzorom (tak pozitívnym, ako aj  negatívnym) a nemôže sa čudovať, ak na jeho ľahostajný postoj k viere dieťa v rokoch dospelosti odpovie svojím odpadom od viery.

Rodičia by si mali uvedomiť, že hlavným vychovávateľom v kresťanskej rodine je Boh. On dáva deťom život cez rodičov a preto v prvom rade rodičov viaže vážna povinnosť dať svojmu potomstvu kresťanskú výchovu. Sú prvými a hlavnými vychovávateľmi svojich detí. Táto výchovná úloha je taká dôležitá, že ak chýba, len ťažko ju možno nahradiť. Rodičia majú vytvoriť rodinné ovzdušie, preniknuté láskou a úctou k Bohu a ľuďom. Rodina je tiež prvou školou spoločenských čností, ktoré sú potrebné každému spoločenstvu. Najmä v kresťanskej rodine, obdarenej milosťou a poslaním sviatostného manželstva, deti sa majú už od útleho veku učiť byť vnímavými voči Bohu, ctiť si ho a milovať aj blížneho, súhlasne s vierou, ktorú prijali s krstom. (GE 3)

   Prax, ku ktorej sa vraciame podávaním eucharistického Krista nemluvňatám, môže nám všetkým sprostredkovať milosti, ktoré plynú z tejto sviatosti pre všetky naše rodiny, v ktorých si uvedomia, že cez nevinnosť dieťaťa môže Boh žehnať spoločenstvu celej rodiny.

   Je teda zrejmé, že keď sú rodičia prví v dobrom príklade a rodinnej modlitbe, potom aj deti, ba všetci, čo žijú v spoločnom rodinnom kruhu, ľahšie nájdu cestu k ľudskosti, spáse a svätosti.Na to však, aby mohol niekto vychovávať, poukazovať na ľudské hodnoty a učiť niekoho ako si ich osvojovať, musí predovšetkým tieto hodnoty sám vlastniť a dennodenne v nich aj žiť.

• < Predch.
• Nasl. >