Gréckokatolícka farnosť Hanušovce nad Topľou

Návrat k starobylej praxi podávania sv. prijímania nemluvňatám a malým deťom v Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku

Podrobnosti

Kategória: Naša farnosť

Uverejnené: nedeľa, 11. jún 2017, 12:44

   „Katolícka Cirkev má vo veľkej vážnosti ustanovizne, liturgické obrady, cirkevné tradície a spôsob života východných cirkví. Keďže tieto Cirkvi vynikajú úctyhodnou starobylosťou, prejavuje sa v nich apoštolská tradícia, ktorú máme od Otcov a ktorá tvorí časť Bohom zjaveného a nedeliteľného dedičstva Cirkvi“ (Orientalium Ecclesiarum 1).

   Sv. Ján Pavol II. v apoštolskom liste Orientale Lumen vyzýva na počúvanie východných cirkví, žijúcich interpretov pokladu tradície, ktorý ony uchovávajú a v jeho kontemplácii vidí prvky veľkého významu pre plnšie a integrálne pochopenie kresťanskej skúsenosti. Oproti akejkoľvek inej kultúre má totiž kresťanský Východ jedinečné a privilegované postavenie, lebo predstavuje pôvodný kontext rodiacej sa Cirkvi.

   Z týchto uvedených charakteristík možno vycítiť nezameniteľnú hodnotu tradícií vo východných cirkvách, ale zároveň aj pozvanie k osvojeniu si všeobecných princípov a praktických noriem týkajúcich sa rozličných hľadísk cirkevného života.

   Jednou z tradícii vlastnou našej Cirkvi bolo aj podávanie svätého prijímania malým deťom. Podľa pohľadu teológov je Eucharistia chlebom života a deti sa týmto chlebom majú živiť stále, teda už od krstu aj ďalej, aby mohli duchovne rásť.

   Treba vnímať skutočnosť, že dieťa, pokrstené a myropomazané, je už dospelé vo viere. Možno to pôsobí nepochopiteľne, že dieťa je „dospelé“. Viera však nie je záležitosťou rozumovej vyspelosti, ale skúsenosťou z tajomného stretnutia s Bohom cez Krista, konkrétne prostredníctvom jeho tela a krvi. Z tohto dôvodu nie je nutné odďaľovať rozdávanie svätého prijímania deťom, pretože Eucharistia je posilou (tak ako pre dospelého) potrebnou pre duchovný rast novokrstenca.

   Na 23. riadnom zasadaní Rady hierarchov Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku, 11. apríla 2017 v Prešove, sa naši gréckokatolícki biskupi dohodli  na obnovení starobylej praxe východných cirkví podávať Eucharistiu deťom po krste až do veku, v ktorom začínajú plne užívať rozum. Táto prax bude realizovaná od začiatku nového cirkevného roka, teda od 1. septembra 2017. Dovtedy budú veriacim ponúkané katechézy, v ktorých budú bližšie oboznámení s touto pôvodnou praxou.

   Už od prvých kresťanských storočí sa totiž Eucharistia podávala aj pokrsteným deťom, ktoré ešte nepristúpili k prvej svätej spovedi. Mnohí teológovia hovoria o tejto praxi, ktorá jestvovala vo všetkých miestnych cirkvách celého sveta bez ohľadu na tradíciu alebo obrad, že bola nielenže dovolená, ale považovala sa za nevyhnutnú.

   Avšak počas 17. a 18. storočia od podávania Eucharistie malým deťom upustili východné cirkvi zjednotené s Rímom, teda aj gréckokatolícka cirkev na území súčasného Slovenska. Dôvod nevyplýval z reálnych potrieb týchto cirkví, ale išlo o vplyv rozličných snáh o uniformitu katolíckej Cirkvi, nehľadiac vlastné potreby a vlastnú tradíciu.

   V našej Cirkvi sa len nedávno obnovila prax udeľovanie Eucharistie nemluvňatám (deťom) ako odpoveď na dekrét o východných cirkvách II. Vatikánskeho koncilu. Koncil uznal legitímnosť návratu k tejto dávnej disciplíne a pozval východné cirkvi k návratu k starootcovským tradíciám. Obnovenie tejto praxe sa stretlo u našich veriacich s veľkým ohlasom a aj pochopením.

   V súvislosti s Eucharisitiou pre deti, kardinál Antonio Cañizares Llovera, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, pri príležitosti 100. výročia vydania dekrétu Pia X. Quam singulari v roku 2010), napísal v článku v L´Osservatore romano takto: „Všetci, špeciálne deti potrebujú chlieb, ktorý zostúpil z neba, pretože aj duša sa potrebuje živiť. Nestačia naše vymoženosti, veda, technika, akokoľvek sú dôležité.“

   Návrat k obnovenej praxi podávania Eucharistie malým deťom si vyžaduje nevyhnutnú katechizáciu, aby sa správne pochopili dôvody tejto iniciatívy návratu k starootcovským tradíciám v nadväznosti na súčasný život Cirkvi a spoločnosti. Týka sa to nielen kresťanského ľudu, ale aj kňazov a teológov.

   Obnovenie praxe podávania Eucharistie malým deťom totiž nie je žiadnym pokusom o zavádzanie  novôt do bohoslužobného života našej Cirkvi. Ide však o úsilie vrátiť sa k vlastnej starobylej praxi, kedysi všeobecne rozšírenej a prospešnej pre duchovný život, nie však kvôli akejsi nostalgii za minulosťou, ale pod vplyvom oficiálnych cirkevných dokumentov a z presvedčenia o správnosti a prospešnosti tohto kroku. Svedectvá z rozličných východných cirkví, ktoré majú s touto praxou už vlastné skúsenosti potvrdzujú pozitívny vplyv tejto praxe na život dieťaťa, jeho rodinu, jeho farnosť a teda aj na celú miestnu Cirkev.

• < Predch.
• Nasl. >