Reklamy
Webové odkazy komerčné
Najnovší užívatelia
- semanp
- Williampuse
- Felixclins
- Jasonwhoxy
- dfnfdxtnsrtn
Login Grkat-Hanušovce
Podávanie Eucharistie malým deťom – dejinné súvislosti
- Podrobnosti
- Kategória: Naša farnosť
- Uverejnené: nedeľa, 18. jún 2017, 10:46
Iniciačné sviatosti – krst, myropomazanie, Eucharistia - sú sviatosti, ktoré človeka začleňujú do Cirkvi, jej života a do plného prežívania kresťanstva. Bežnou praxou v živote všetkých cirkví prvých storočí bolo neoddelené slávenie obradov iniciácie. Takéto slávenie iniciácie bolo vyjadrením toho, že také je aj jediné nerozdeliteľné dielo Otcovho a Synovho Ducha.
Druhý vatikánsky koncil uisťuje, že východní katolíci „si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. Toto všetko majú teda s tou najväčšou vernosťou zachovávať východní kresťania sami, a preto si majú nadobudnúť čoraz väčšie vedomosti a čím dokonalejšiu prax v týchto veciach. Ak sa však od nich nenáležite odchýlili vinou okolností alebo niektorých osôb, nech sa usilujú vrátiť k starootcovským tradíciám.“ (OE 6)
Jednou z tradícii vlastnou našej Cirkvi, ku ktorej sa vraciame, bolo aj podávanie svätého prijímania malým deťom. Už od prvých kresťanských storočí sa Eucharistia podávala aj pokrsteným deťom, ktoré ešte nepristúpili k prvej svätej spovedi. Mnohí teológovia hovoria o tejto praxi, ktorá jestvovala vo všetkých miestnych cirkvách celého sveta bez ohľadu na tradíciu alebo obrad, že bola nielenže dovolená, ale považovala sa za nevyhnutnú.
O prijímaní po krste učili svätí otcovia a učitelia Cirkvi: Justín Filozof (2. stor.), Origenes (3. stor.), sv. Cyprián z Kartága (3. stor.) a blažený Augustín z Hippo (3. - 4. stor.). Vo svojich dielach poukazovali na prijímanie detí, ktoré sa v starovekej Cirkvi konalo.
Starobylé cirkevné dielo Apoštolské konštitúcie (4. stor.) ukazuje poriadok pri prijímaní eucharistie rôznymi kategóriami prijímajúcich, medzi ktorými sú aj deti: „Potom nech prijíma biskup, za ním presbyteri, diakoni, poddiakoni, čteci, speváci, askéti, a medzi ženami – diakonisy, panny, vdovy, potom deti a nakoniec všetok ľud po poriadku, s bázňou a nábožnosťou, bez šumu.“ (Apoštolské konštitúcie, VIII, 13.)
Svätý Dionýz Areopagita (5. - 6. stor.) vysvetľuje, prečo je dôležité dávať prijímať malým deťom: „Kňaz podáva aj dieťaťu prijatie svätých tajomstiev, aby sa nimi nasýtilo a aby nepoznalo iný život okrem toho, ktorý vždy smeruje k božskému a toho, kto prijíma sväté tajomstvá, obracia k svätosti, upevňuje ho vo svätých návykoch a v posvätnej kráse ho privádza k dokonalosti pod vplyvom nábožného krstného rodiča.“
Rímski biskupi, pápež Inocent I. (5. stor.), pápež Lev Veľký (5. stor.), pápež Gelázius (5. stor.) vo svojich listoch tiež píšu o potrebe dávať prijímať malým deťom.
Počas 12. a 13. storočia sa na kresťanskom Západe prestala podávať Eucharistia pod spôsobom vína, ba viac, začalo postupné odlučovanie od prijímania vo všeobecnosti a formoval sa postoj k Eucharistii založený viac na adorácii a eucharistických pobožnostiach ako na samotnom prijímaní. Dôsledkom bolo, že sa Eucharistia celkom prestala podávať aj malým deťom. Dôvodom k tomuto kroku bolo prijatie konceptu o užívaní rozumu a veku rozvážnosti ako podmienky pre dôstojné prijímanie Eucharistie. Tento krok však možno považovať výlučne za pastoračný, ale nie za doktrinálny.
Počas nasledujúcich storočí boli cirkvi latinskej tradície v tomto svojom novom prístupe osamotené. Avšak počas 17. a 18. storočia od podávania Eucharistie malým deťom upustili východné cirkvi zjednotené s Rímom, teda aj gréckokatolícka cirkev na území súčasného Slovenska. Dôvod nevyplýval z reálnych potrieb týchto cirkví, ale z túžby čo najviac sa podobať cirkvám latinskej tradície bez ohľadu na vlastné potreby a vlastnú tradíciu, keďže bol silný latinizačný vplyv so snahou o uniformitu katolíckej Cirkvi.
Aby však nikto z kňazov, teológov, či veriaceho ľudu nemal pochybnosti o možnosti (ne)podávania Eucharistie malým deťom, v Inštrukcii na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, ktorú vydala Kongregácia pre východné cirkvi, sa píše, že ak je to nevyhnutné, východné katolícke cirkvi „musia zmeniť neskoršie zavedenú prax i právo všade tam, kde by obidvoje boli v nesúlade s tu nastolenými princípmi, hoci by išlo aj o zmeny rozhodnutí synôd alebo o vzdialenie sa od pokynov, ktoré boli vydané v rôznych obdobiach a z rôznych dôvodov kongregáciami Apoštolského stolca.“ (čl. 39)
Ak teda dnes vidíme u východných cirkví zjednotených s rímskou cirkvou tendencie podávať Eucharistiu malým deťom, v nijakom prípade to nemôžeme hodnotiť ako pokus o zavádzanie novôt. Jedná sa však o úsilie vrátiť sa k vlastnej starobylej praxi pod vplyvom oficiálnych cirkevných dokumentov a z presvedčenia o správnosti a prospešnosti tohto kroku.
