Gréckokatolícka farnosť Hanušovce nad Topľou

   Pod pojmom sväté ostatky a relikvie svätých rozumieme ostatky tiel svätcov, ako aj tie predmety, ktoré užívali svätci počas svojho života alebo boli s nimi v akomkoľvek spojení (odev,  či mučenícky nástroj).

   Nachádzame sa na prahu Veľkého pôstu. Pôstne obdobie je katechézou Cirkvi, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Kristovo utrpenie prinieslo ľudstvu spásu a riešenie ľudskej biedy a utrpenia. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.

   Počas Veľkého pôstu budeme rozjímať o kríži a utrpení Ježiša Krista. Pokúsme sa však spoznať aj svoj vlastný kríž, kde odovzdáme svoj starý život a prijmeme život Ježiša Krista. Nech je pre každého z nás obdobie Veľkého pôstu časom milosti a posvätenia. 

                                                                                                                                  o. Miroslav

   Od 4. marca do 21. apríla 2014 (Svetlý pondelok) budú môcť záujemcovia získať každý deň na e-mail myšlienku od Svätého Otca Františka. Pochádzajú z jeho pôstnych homílii, príhovorov a posolstiev.

   Cieľom aktivity je pomôcť duchovne sa pripraviť na vzkriesenie Krista. Záujemcovia sa môžu on-line prihlásiť na stránke post.kbs.sk.

   Tí, čo nemajú prístup na internet, môžu projekt podporiť svojou modlitbou či pôstom.

   U gréckokatolíkov praktizovaná prax predpôstneho obdobia je v latinskej cirkvi neznáma, avšak na Východe je tradícia osobitnej prípravy na Veľký pôst veľmi starobylá. Už veľkí kazatelia a znalci duchovného života 4. storočia, akými boli sv. Bazil Veľký, sv. Ján Zlatoústy, Cyril Alexandrijský a iní, nám zanechali svoje kázne a slová, v ktorých poukazujú na pôst, ktorý očakávame, nie prežívame.

Dekréty Apoštolskej Penitenciárie k vyhlásenému Roku Sedembolestnej Panny Márie

   Apoštolská Penitenciária (prot. č. 831/13/I) na základe zvláštneho poverenia Svätého Otca Františka, ktorý ju vo svojej otcovskej láske s radosťou poveril touto vecou, udeľuje

JUBILEJNÉMU ROKU DAR ÚPLNÝCH ODPUSTKOV

pri náležitom splnení zvyčajných podmienok: sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca.

   „Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša“ (Sk 19,5)

  Dňa 27. novembra 1983 na madridskom letisku havarovalo pri pristávaní kolumbijské lietadlo so 139 cestujúcimi. Medzi 12 cestujúcich, ktorí sa zachránili, patril aj francúzsky policajt Patrick Neger so svojou dcérkou Kathy. Vo chvíľach, keď prežil doslova peklo a iba zázrakom sa zachránil, si zaumienil, že sa dá pokrstiť. Pokrstil ich taliansky kňaz Carlo Giaocomuzzi, ktorý sám prežil haváriu dvoch lietadiel.

   Pod názvom Bohozjavenie sa rozumie sviatok, pri ktorom sa spomína a oslavuje krst Ježiša Krista v Jordáne (Mt 3, 13-17; Mk 1, 9-11; Lk 3, 21-22). Bohozjavením sa nazýva preto, že pri krste sa zjavila Presvätá Trojica: Otec hlasom z neba, Syn bol pokrstený a Svätý Duch zostúpil v podobe holubice.

    Zhromaždenie k Presvätej Bohorodičke

    (26.december)

   Východná Cirkev si po veľkých sviatkoch spomína na  nasledujúci deň na osoby, ktoré zohrali významnú úlohu v udalostiach sláveného tajomstva. Na prvom mieste je pri sviatku Narodenia Ježiša Krista jeho matka Panna Mária. Už v prvých storočiach sa veriaci zhromažďovali na druhý deň po sviatku Narodenia Pána, aby sa poďakovali Panne Márii za jej syna Ježiša Krista.

   Nie sú presné svedectvá o tom, kedy sa sviatok Zhromaždenie k Presvätej Bohorodičke stal všeobecne známym. Niektorí otcovia vo 4.storočí vo svojich homíliach na sviatok Narodenia Pána spomínajú aj Presvätú Bohorodičku. Je pravdepodobné, že tento sviatok a spomienka sv. Štefana sa slávili v jeden deň. Až v 7. storočí sa sviatok sv. Štefana presunul na tretí deň po sviatku Narodenia Ježiša Krista.

   Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista

   (25. december)

   Kresťania v prvých troch storočiach neslávili osobitne sviatok Narodenia podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (ľudovo Sviatok Narodenia Ježiša Krista). V tom čase bol známy iba sviatok Bohozjavenia Pána, ktorý obsahoval v sebe nielen sviatok Bohozjavenia, ale aj Narodenia Ježiša Krista.

   Náš otec svätý mikuláš divotvorca, arcibiskup lykijskej myry

   (6.december)

   Mikuláš neexistje, Mikuláš je vymyslený...často počúvame takéto názory..tak tu je niekoľko historických udalostí zo života svätého Mikuláša.

   Sv. Mikuláš (z gréckeho slova Nikolaos – víťaz nad národmi) je príkladom obetavej lásky k blížnemu a milosrdného prístupu k človeku.