Dnes je: , čas:  

Tvorba webu

 

 

 

  Pavol Peter Gojdič sa narodil v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Študoval teológiu   v Prešove a Budapešti. V roku 1911 bol vysvätený za kňaza a pôsobilv Cigeľke a v Prešove. 20. júla 1922 vstúpil do monastiera baziliánov na Černečej Hore pri Mukačeve, kde prijal rehoľné meno Pavol.
  V roku 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. 7. marca 1927 bol ustanovený za titulárneho biskupa harpašského. Za biskupa bol vysvätený 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klimenta v Ríme. V roku 1939 bol vymenovaný aj za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. 8. augusta 1940 bol v Prešove intronizovaný za sídelného prešovského biskupa a 15. januára 1946 bola potvrdená jeho právomoc nad gréckokatolíkmi na území celého Československa.

   Keď sa po roku 1948 KSČ podujala po vzore ZSSR zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, bol vladyka Gojdič počas proticirkevnej akcie tzv. „Prešovský sobor“ 28. apríla 1950 zatknutý a internovaný a súčasne bola administratívne zrušená aj gréckokatolícka cirkev.
  Vo vykonštruovanom procese odsúdili Gojdiča spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom pre vlastizradu na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob bol označený iba číslom 681.

   29. októbra 1968 boli jeho telesné pozostatky exhumované a prevezené do Prešova a uložené v kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla. Na príkaz štátnych a straníckych orgánov ich v novembri premiestnili do katedrálnej krypty. Od roku 1990 sú uložené v sarkofágu v kaplnke prešovského gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa.
 

 

   4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného.
  Pri príležitosti 7. výročia vzniku Slovenskej republiky bolo na návrh Vlády SR biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam.
  27. januára 2008 mu Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých pri pamätníku Jad va-Šem udelila čestný titul Spravodlivý medzi národmi.
  Gréckokatolícka cirkev slávi sviatok blaženého hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča    17. júla.

 

 

  Gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou vznikla odlúčením z farnosti Remeniny 1.2.2000. Zakladajúcu listinu podpísal o. biskup Ján Hirka, vtedajší prešovský eparcha.

   Gréckokatolícki veriaci začali praktizovať bohoslužby v svojom obrade 21.11.1999.

  Do farnosti Hanušovce nad Topľou jurisdikčne patrí aj ďalších 6 obcí (Bystré, Hermanovce, Radvanovce, Medzianky, Petrovce a Pavlovce) a počet veriacich vo farnosti je 410!

   V júli 2001, na základe stavebného povolenia, boli započaté práce na stavbe nového chrámu, ktorého základný kameň pol posvätený 9.12. 2001. Chrám bol zasvätený blaženému biskupovi mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi.

   Vďaka nadáciám PRO DOMO DEI, KIRCHE IN NOT a obetám veriacich gréckokatolíckej farnosti Hanušovce nad Topľou sa gréckokatolíci v Hanušovciach dočkali nového chrámu a 3. august 2003 bol dňom, kedy prešovský eparcha Mons. ThDr. Ján Babjak SJ počas slávnostnej liturgie  posvätil novopostavený chrám.
  Existencia gréckokatolíckeho spoločenstva výraznou mierou prispela aj k ekumenickému dialógu, čo je možné vidieť aj z akcií, organizovaných jednotlivými cirkvami v Hanušovciach nad Topľou.

   21. november 2010 bol ďalším významným dňom našej farnosti, kedy Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, už ako prešovský arcibiskup, posvätil nové pastoračné centrum. Toto nové farské centrum, zasvätené tiež biskupovi P.P. Gojdičovi, bolo postavené vrámci Programu Iniciatívy spoločenstva INTERREG III/A Poľsko – Slovenská republika, keď sa našim družobným partnerom stala Gmina Nozdrzec. Vďaka tomuto projektu a nasledujúcim aktivitám sa začala spolupráca medzi obidvoma partnermi projektu, ktorého výsledkom je už dvojnásobné stretnutie rodín z miest.
   5. júna 2005 sa začali pravidelné bohoslužby pre gréckokatolíkov aj v obci Bystré, ktorá je filiálnou obcou farnosti. Bohoslužby sa praktizujú v rímskokatolíckom Pastoračnom dome - Kolónii.  Existencia gréckokatolíckych veriacich v obci Bystré nie je novodobá záležitosť.

   Ak si zoberieme historické štatistiky, tak už z roku 1749 existujú archívne dokumenty, v ktorých sa píše, že v tomto roku bolo v obci evidovaných 163 gréckokatolíkov, čo bolo najviac v Bystrom (evanjelikov a.v. 162, rímskokatolíkov 119...). V roku 2001 sa ku gréckokatolíckemu obradu prihlásilo 148 veriacich. Podľa najnovšieho sčítania je v Bystrom 195 gréckokatolíkov.

 

   Život gréckokatolíckych veriacich však nie je obmedzený iba na bohoslužby. Veriaci sa zúčastňujú mnohých iných aktivít vrámci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, organizujú výlety, tábory pre deti, či púte. Po šiestich rokoch novodobej existencie možno smelo konštatovať, že gréckokatolícka cirkev je už plne etablovanou cirkvou v obci Bystré a stala sa súčasťou jej života.

  Roky totalitného režimu, roky likvidácie, prenasledovania gréckokatolíckej Cirkvi mali za následok strácanie autentickosti a odklon od starootcovských tradícií. Častá konfrontácia s rímskou bohoslužbou v tomto období, mala za následok odsúvanie, ba dokonca odbúravanie východných zvláštností bohoslužobného života. V náväznosti na to, sv. otec Ján Pavol II. v dekréte o východných cirkvách Orientalium Ecclesiarum vyslovil zaujímavú myšlienku: „Nech všetci východní kresťania vedia a sú presvedčení, že si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a spôsob života a že sa nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. Toto všetko majú teda s najväčšou vernosťou zachovávať východní kresťania sami, a majú si nadobudnúť čoraz väčšie vedomosti a čím dokonalejšiu prax v týchto veciach. Ak sa však od nich nenáležite odchýlilia vinou okolností alebo niektorých osôb, nech sa usilujú vrátiť k tým tradíciám.“
   Pochopiteľne, že nemusí byť pre človeka ľahké zistiť po mnohých rokoch, že patrí do inej cirkvi, ako si doteraz vo viere myslel. Ešte náročnejšie môže byť preňho pochopiť svoj vlastný obrad a začať ho praktizovať v každodennom živote. Zachovanie a rozvíjanie vlastného obradu je však morálnou povinnosťou veriacich, v našom prípade osobitne gréckokatolíkov, voči svojim otcom, ktorí za vernosť Katolíckej cirkvi neraz obetovali aj svoj vlastný život.

  Je preto naozaj veľmi potešujúce, že sa mnoho ľudí, či už v Hanušovciach nad Topľou, v Bystrom alebo v iných obciach vôbec, vrátilo k svojim tradíciám a koreňom aj vďaka byzantskému obradu, ktorý je už trvalou súčasťou tohto regiónu.  

 

Kde nás nájdete!

Telefón: 0903 771 596, 057 445 0654
Email: info@grkat-hanusovce.sk
Website: www.grkat-hanusovce.sk

Záhradná 655/60
Hanušovce nad Topľou
094 31

Správcovia stránky