Večiereň – modlitba cirkvi
Večiereň je večernou modlitbou cirkvi byzantského obradu. Táto liturgická modlitba je súčasťou časoslova - dennej modlitby cirkvi. Večiereň nie je určená len pre kňazov a mníchov, ale rovnako pre všetkých veriacich. Hodnota takejto modlitby je vyššia než hodnota súkromnej modlitby (napr. ruženca, Ježišovej modlitby, improvizovanej modlitby vlastnými slovami a pod.), pretože na tejto modlitbe má účasť celá cirkev. Pri modlitbe večierne vytváraš spoločenstvo s celou cirkvou osobitným spôsobom. Okrem toho časoslov je pre nás aj vzorom a usmernením, ako má vyzerať naša osobná modlitba, “vychováva” nás v modlitbe.
Denná modlitba cirkvi v našom byzantsko-slovanskom obrade pozostáva z večierne, povečeria, polnočnice, utierne, prvej, tretej, šiestej a deviatej hodinky. Niekedy sa pridáva aj obednica. V liturgickom vnímaní sa deň začína večerom; večiereň by sa mala správne začínať pri západe slnka.
Večierňou sa teda začína liturgický deň. Preto jej prvým motívom je začiatok sveta a človeka. Je chválou krásneho Božieho diela stvorenia, ktorým sa začali naše dejiny. Úvodný 103. žalm je oslavou Boha Stvoriteľa, ktorý tak nádherne a úžasne stvoril všetko – vrchy, lesy, zvieratá, vesmírne telesá i človeka. Ospevuje stav ešte pred prvým hriechom a porušením rajskej harmónie. Po veľkej (mirnej) ekténii, nádherných prosbách, ktoré nezabúdajú na nikoho a na nič, nasleduje cyklické čítanie žalmov - tzv. katisma. Dnes sa praktizuje skoro výlučne v monastieroch. Vo farských chrámoch z katismy ostal len spev Blažený muž:v sobotu večer a pred sviatkami, v monastieroch sa berú celé katismy každý deň. Po malej ekténii spievame verše žalmu 140 - Pane, ja volám k tebe:a Moja modlitba nech sa vznáša:Je to úpenlivé volanie človeka, ktorý zhrešil a bol vyhnaný z raja. Potom sa spievajú stichiry – krátke oslavné, kajúce, prosebné a ďakovné spevy o sviatku alebo svätcovi daného dňa. Stichiry sa spievajú pomedzi verše určených žalmov (141, 129 a 116).
Ak je veľká večiereň, počas poslednej stichiry sa koná tzv. vchod, slávnostný sprievod s kadidlom a sviecou. Slnko, prirodzené svetlo, síce zašlo, ale Kristus, pravé a večné svetlo našich sŕdc, je stále s nami. S týmto obradom je zviazaný aj hymnus Svetlo tiché - Svíte tíchij, jedna z najstarších dochovaných kresťanských modlitieb. Ňou oslavujeme Krista ako pravé Svetlo pre celý svet, pre náš život, ako Svetlo, ktoré dáva svetu pokoj a spásu. Pôvod tohto obradu je pohanský; pohania konali každodenný obrad vďakyvzdávania za svetlo. My, kresťania, každý večer ďakujeme za Pravé Svetlo – Krista, ktorého Otec poslal na svet, aby sme nežili v duchovnej temnote. V liturgických textoch sa Kristus často označuje ako Slnko spravodlivosti.
Prokimen je krátkym spevom zo žalmu, spravidla uvádza čítanie z Písma. Na všednodennej večierni sa v súčasnosti čítania nečítajú, na veľkej večierni sa čítajú spravidla tri, a to zo Starej zmluvy (nazývajú sa parémie). Potom nasleduje hymnus Ráč nás, Pane: - Spodóbi, Hóspodi:Je to oslava a zároveň prosba o vytrvanie, prosíme o silu na jeden večer, krátku chvíľu, nie do ďalekej budúcnosti. Prositeľná ekténia dopĺňa úvodné prosby mirnej ekténie - je zameraná skôr na osobné potreby a problémy modliacich sa - prosíme za anjela ochrancu, za odpustenie a oslobodenie od hriechov, ktoré nás zväzujú, za všetko potrebné a užitočné pre naše duše, za dar kajúcnosti, dobrú smrť a milosrdný súd.
Na veľké sviatky nasleduje litija. Pôvodne to bol liturgický sprievod z jedného chrámu do druhého, počas ktorého sa spievali rôzne hymny, stichiry a prosby s mnohonásobným Pane, zmiluj sa. Dnes sa počas litije zvykne vyjsť len do predsiene alebo stredu chrámu, ale spievanie stichír a prosby (tzv. litijná ekténia) ostali. V ekténii i modlitbe na sklonenie hláv sa spomínajú mená mnohých svätých, aby sme si uvedomili, že spolu s nimi tvoríme jednu cirkev, jedno spoločenstvo, a zároveň ich prosíme o príhovor.
Ďalšia séria stichír sa nazýva stichiry na stichovni(po slovensky väčšinou veršové slohy). Podobne ako pri prvých stichirách, aj pri týchto sa spievajú verše zo žalmov, verše sú však vyberané podľa sviatkov - spravidla zo žalmov, ktoré so sviatkom nejako súvisia. Vo všedný deň sa spievajú verše žalmu 122.
Schyľuje sa k záveru, čo naznačuje aj Simeonov hymnus Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka: – Nýňi otpuščáješi: z Lukášovho evanjelia (2, 29-32). Celá večiereň sprítomňuje akoby putovanie a očakávanie Starej zmluvy a tu, pri Simeonovi, je jej prechod do zmluvy Novej. Opäť je tu motív Krista - Svetla (na osvietenie pohanov), ktoré Simeon spoznal a s vďakou velebil.
Nasledujú tropáre. Tropár je krátkym oslavným vyjadrením hlavnej myšlienky sviatku či zhrnutím života a zázrakov nejakého svätca.
Ak sa slávi večiereň s litijou, nasleduje požehnanie chlebov, pšenice, vína a oleja. Tým sa zvýrazňuje, že Božie požehnanie a posvätenie zostupuje aj na hmotné dary, plody zeme. Dary sa potom na druhý deň pri utierni alebo po liturgii rozdeľujú veriacim.
Večiereň, modlitba cirkvi, je postavená na Písme, najmä na žalmoch. Predstavuje nám mnoho starozmluvných predobrazov Krista-Vykupiteľa, sprítomňuje očakávania Izraela, stvorenie, odlúčenie človeka po prvom hriechu a opätovné hľadanie Boha. Najmä vo všednodenných večierňach je mnoho kajúcich textov. Skoro všetky liturgické texty v našom obrade sú buď poskladané z citátov z Písma alebo sú parafrázou biblických textov. Najlepší spôsob, ako spoznať a pochopiť večiereň, je pravidelne sa ju modliť.
Vrcholom modlitebného života je svätá božská liturgia. V horách a ani v duchovnom živote sa však nedá chodiť len po vrcholoch, napokon bolo by to fádne; preto je potrebné mať účasť aj na iných liturgických modlitbách ako len na božskej liturgii. Cirkev nám ponúka pestrosť modlitieb a je pre náš duchovný osoh, aby sme z tejto ponuky prijímali nielen božskú liturgiu.
